Quarta, Abril 24, 2024
Total visitors: 766366

Prezidente Board Rede Feto Timor-Leste, Zelia Fernandes hateten reprezentasaun feto iha nivél parlamentu nasionál kada períodu númeru aumenta, maibé seidauk iha paridade entre feto no mane tanba sei domina husi mane.

Prezidente Board Rede Feto Timor-Leste, Zelia Fernandes hateten reprezentasaun feto iha nivél parlamentu nasionál kada períodu númeru aumenta, maibé seidauk iha paridade entre feto no mane.

Nia informa iha I lejislasaun reprezentasaun feto na’in 19 (29%) husi 65 membru parlamentu, II lejislatura iha 21 (32%), III lejislasaun iha 23 (35%), IV lejislasaun iha 24 pesoas no V lejislasaun atuál iha 26 (40%), ne’e hatudu iha mudansa, maibé nafatin domina husi mane.

“Kontestu ida-ne’e dudu no loke dalan ba movimentu feto sira tantu ativista, feto profesionál, feto iha partidu polítiku sira atu tau forsa hamutuk hodi defini stratejia bele solusiona situasaun ne’e. Rede Feto nu’udar mákina advokasia konsidera katak esforsu konjunta hodi reforsa advokasia iha nivel nasionál hodi ho apoia parseru sira internasional sira ita bele atinji igualdade no inkluzaun,” nia hateten bainhira partisipa iha Diálogu Nasionál Haforsa Partisipasaun Feto iha Polítika ba Eleisaun nivel Parlamentar, Munisipál no Suku ho tema Feto Prontu Lidera, Feto Lidera halo Diferensa no Mudansa iha Salaun Delta Nova, Díli.

Nia dehan lei no polítika fó oportunidade ne’ebé hanesan ba feto no mane atu partisipa iha vida polítika, hanesan lei eleisaun parlamentár asegura kouta 30% ba feto nia reprezentasaun iha lista kandidatura. Maibé feto sei hasoru barreira tolu krusiál mak limita kapasidade, apoia família no sosiedade menus no apoia rekursu finanseiru ba feto hala’o atividade polítika menus.

Nia hateten sira mós servisu hamutuk ho partidu polítiku sira atu prepara kuadru polítiku sira, espesífiku feto sira atu bele asegura reprezentasaun povu ne’ebé iha maturidade no kualidade.

Enkuantu, Ativista no Polítiku, Idelta Maria Rodrigues, hateten presiza iha planu plataforma adequadu ida hodi orienta no mobiliza rekursu sira apoia servisu atu atinji meta ne’ebé iha 50% feto nia reprezentasaun iha parlamentu no fatin sira seluk tanba ida-ne’e mak dezenvolvimentu igualdade loloos, katak feto no mane iha oportunidade hanesan.

“Husi prosesu ida mai husi 29% ba 35% mai to’o 40% ita-nia objetivu la’ós ida-ne’e, ida-ne’e estafeta ida mai husi prosesu ida-ne’e. Agora ita iha ona idade tinan 20 ita la’ós ko’alia kona-ba persentajen entre feto no mane, maibé igualdade katak iha oportunidade hanesan iha prosesu dezenvolvimentu nasionál la’ós ona koalia kona-ba kouta,” nia hateten.

Nia hateten tempu badak sei iha eleisaun parlamentar, ezijénsia ema hotu nian mak uza oportunidade sira ne’ebé iha ho maturidade no kualidade.

Iha parte seluk, Reprezentante Koordenadór Rezidénsia UN iha Timor-Leste, Munkhtuya Altangerel hateten Nasoes Unidas apoia governu no movimentu feto atu empodera no hakbiit feto sira-nia partisipasaun iha vida polítika no lideransa nian iha eleisaun sira tuir mai tanba feto nia partisipasaun fundamental no nesesáriu tebes ba dezenvolvimentu igualdade jéneru.

“Atu termina ha’u-nia diskursu, ha’u hakarak dehan hamutuk ita bele, ami iha ne’e, ba imi atu suporta servisu ne’ebé importante tebes,” nia hateten.

Nia konseinte Timor-Leste iha progresu di’ak ba partisipasaun feto iha vida polítika, liu-liu reprezentasaun feto iha nivel parlamentar ne’ebé aas iha rejiaun sudeste asiátiku ho persentajen 40. Maibé iha nivel munisípiu no suku sei menus tebes, tanba ne’e presiza esforsu makaas liutan halo advokasia atu hasa’e partisipasaun feto iha polítika no lideransa iha nivel munisipál no suku.