Secretario Executivu Agensia Nasional de Lisensiamentu Ambiental (ANLA), António Lelo Taci hateten sira atribui ona lisensa ambiental hamutuk 400 ba empreza implementador projeitu iha rai laran.

Secretario Executivu Agensia Nasional de Lisensiamentu Ambiental (ANLA), António Lelo Taci hateten sira atribui ona lisensa ambiental hamutuk 400 ba empreza implementador projeitu iha rai laran.

Nia salienta tuir dekretu lei no 5/2011 kona ba lisensiamentu ambiental katak atividade hotu ne’ebe halao tenke iha lisensa ambiental atu bele sai matadalan hodi redus impaktu ambiente husi atividade ne’ebe halao.

“Sansaun ne’ebe iha mak administrativu no halo notifikasaun hapara atividade no notifikasaun ba SERVE suspende lisensa komersial. Empreza sira hanesan industria tahu no tempe ne’e ho kapital ki’ik lakon bo’ot bainhira hapara sira nia atividade entaun obriga sira tenke trata lisensa ambiental hodi halo jestaun ambiental,” nia hateten iha salaun Tower Fatuhada, Dili.

Nia dehan atu trata lisensa ambiental proponente sira tenke aprejenta dokumentu projeitu ba autoridade hodi halo analiza projeitu ne’ebe tama iha kategoria A katak projeitu bo’ot sira hanesan portu no aeroportu, projeitu kategoria B hanesan rehabilitasaun estrada sira no kategoria C hanesan ofisina no restorante ki’ik sira nia lisensa ho kondisaun la hanesan tanba potensialidade impaktu ba ambiente mos lahanesan.

ANLA mak agensia nasional lisensiamentu ambiental ne’ebe tutela ba Secretario do Estado de Ambiente ho nia papel halo monitorizasaun, fiskalizasaun no emite lisensa ambiental ba atividade sira ne’ebe implementa iha rai laran hodi projete ambiente.

Entretantu, Secretario do Estado de Ambiente (SEA), Demétrio do Amaral de Carvalho hateten governu sei halo esforsu atu garante kualker atividade ne’ebe implementa iha rai laran tenke iha lisensiamentu ambiental atu bele fo protesaun ne’ebe diak liu tan ambiente.

Nia dehan akontese dezastre barak ne’ebe kauza husi planu no jestaun ladiak hanesan ahi han armajena aimoruk iha parte Bebonuk, ahi han armajena mina iha Delta.

“Ita hatene risku primeiru emprezario sira lakon nia osan husi ekipamentu no material sira ne’ebe tau iha armajen, maibe bele mos kauza prejuizu ba publiku no estado. Tanba ne’e ita alerta empreza sira hotu ne’ebe iha armajena tenke hatene mekanismu halo jestaun ba sira nia armajen tuir padraun pratika diak,” nia hateten.

Iha parte seluk, Diretór empreza For T4, Enin, Osorio Xavier Verdial hateten prontu servisu hamutuk ho autoridade ANAL hodi trata lisensa ambiental no halo planu jestaun ambiente ne’ebe diak ba sira nia atividade produsaun tahu no tempe.

“Buat hotu ita tenke apoia malu, ekipa husi ambiente tun halo feskalizasaun ba ami nai servisu fatin ami prontu kompera hamutuk ho sira atu hadia diak liu tan ami nia negosio ne’e,” nia hateten.

Nia rekonhese sira seidauk iha lisensa ambiental tanba ne’e iha tinan 2017, sira hetan sansaun koimas $1,000.